reklama

Rozprávky z Nepálu (2) - O smädnom noži

Do mesta Bhaktapur sme vstúpili veľkou zdobenou drevenou bránou. Toto starobylé nepálske mesto je živým skanzenom, kde tak ako pred storočiami, tak aj teraz, vládne ten istý kolorit života dávnych časov a veľmi čulý obchodný ruch so všetkým možným i nemožným od výmyslu sveta. Tovar, ktorý sa tu predáva je však takmer výlučne z domácej produkcie. Od voňavého exotického korenia, hlinených hrncov, džbánov až po ručne maľované alebo vyšívané odevy z hodvábu alebo kašmíru. Kamenné uličky a nádvoria okolo palácov, chrámov a domčekov bhaktapurských mešťanov sú plné turistov, domácich obchodníkov a remeselníkov, ktorí sem každodenne cestujú zo širokého okolia, aby ponúkli svoj tovar na predaj. Ako takmer všade v Nepále bolo dobrým zvykom, aj tu ma v priebehu pár minút obkolesila skupinka žoviálnych predavačov povestných nepálskych nožov - Kukri (khukri / khukuri).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Nepál 2008: Jedno z mnohých starobylých zákutí v meste Bhaktapur.

Hneď prvý deň pobytu v Nepále sa ma zmocnil pocit, že všetci "nožiari" ma majú dokonale prečítaneho a poznajú moju slabosť amatéra pre nože a dýky. Nebolo snáď hodiny, aby ma niektorý z nich nezastavil a neponúkol mi svoj tovar alebo aby ma nevtiahol do obchodíku, kde by som si niektorý snáď mohol vybrať. Moja vášeň prežívala extázu, ale zároveň ma privádzala do zúfalstva. Nech som sa rozhodoval akokoľvek, nedokázal som si proste vybrať. Každý predavač mal vždy nejakú historku, argument a vysvetlenie, prečo práve ten jeho Kukri nôž je najoriginálnejší, najkvalitnejší a samozrejme najvzácnejší. Nože Kukri majú krásnu históriu a ich funkčné a estetické prevedenie dosiahlo za nejaké to storočie takmer pozemskú dokonalosť. Samozrejme, že Kukri nož som si chcel z Nepálu priniesť aj ja. A samozrejme, že musel to byť ten najkrajší a najlepší zo všetkých. Moje predsavzatie dopadlo tak, že po necelom týždni putovania po krajine bol môj batoh taký ťažký, že som sa cítil ako by som si nakúpil kompletnú sadu činiek do vlastného fitneska.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Nepál 2008: Skúsenosti života podľa náboženských tradícii a v extrémnych prírodných podmienkach mnohým Nepálčanom vtisnú charizmu neporaziteľného bojovníka o svoj vlastný život.

Keď sa v Bhaktapure okolo mňa opäť rozostavila skupinka predajcov Kukri nožov, chcel som ich už aj odradiť, a preto som zhodil na kamennú dlažbu priamo pred seba svoj batoh. Batoh hlasno zahrkotal nákladom Kukri nožov, až to vyplašilo kŕdeľ obrovských vrán, ktoré okamžite vzlietli zo starobylých múrov do povetria. Predavači sa pozreli na moju zbierku, ale namiesto očakávanej rezignácie mi začali ponúkať svoj nožiarský artikel ešte odhodlanejšie. Každý z nich mi začal opäť dokazovať, že práve ten jeho Kukri je lepší než tie ktoré už mám. Inak robí sa to tak, že ostrím čepele jedného testovaného noža sa skúsi vyrezať zárez na tupej strane čepele druhého noža a naopak. Po tomto úkone by malo ostrie jedného z nožov (toho kvalitnejšieho) ostať nepoškodené a nemal by vzniknúť ani jeden zárez alebo škrabanec. Samozrejme dopadlo to tak, že jeden nôž v pohode poškrabal druhý, ale nepoškrabal tretí. Tretí nož sa otupil na štvrtom, ale ten zase poškrabal druhý no a tak ďalej do okola. Nakoniec aj tak všetky nože mali zárezy na čepeli alebo mali poškodené ostrie. Jeden by sa proste z toho zbláznil...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Nepál 2008: Smäd po živote je neuhasiteľný. Dobrý bojovník sa nikdy svojho života dobrovoľne nevzdá. Mystickú pomoc pre zvládnutie všetkých zlých, ale aj naopak dobrých situácii mu poskytne iba silná viera alebo pomyselný Smädný nôž. V Nepále je tento princíp základom ľudského bytia.

Očakávania predajcov som už teda nenaplnil a po dlhej chvíľke sme sa rozlúčili. Zodvihol som svoj batoh a aj s Mirkou sme pokračovali v našej započatej púti starobylým mestom Bhaktapur. Odrazu sa pred nami zjavil skutočný džin. Vyzeral akoby ho naozaj práve niekto vyvolal z Aladinovej čarovnej lampy. Na hlave mal tyrkysovo zelený turban, porezané ruky a pod nosom šedivé fúziky. Vznášal sa nad zemou v úškrne, ktorý ho však robil veľmi priateľským. So záujmom mi naznačil, či by si mohol prezrieť moje nože, načo som samozrejme s nadšením pristúpil. Naleštené čepele vytiahnuté z kožených naolejovaných púzdier odrážali slnečné lúče smerom k Himalájam a prepracované drevené rúčky zdobené meďou alebo mosadzou pôsobili v jeho rukách dôstojne až majestátne. Znalecky cinkol po ostrí nožov svojím dlhým pazúrom a opýtal sa ma: "Počul si už niekedy o Smädnom noži?" Z výrazu mojej tváre pochopil, že nie a tak pokračoval vo svojom rozprávaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Nepál 2008: Boj o holé prežitie musí každodenne zvládať prevažná časť Nepálčanov. Robotník na obrázku miesi hlinu na výrobu úžitkovej keramiky.

Džin mi povedal, že skutočný Kukri nôž je vždy ručne ukovaný v žiari ohňa a zo železa, ktorého zloženie pozná iba skutočný majster. Ďalej povedal, že iba skutočný kováčsky majster dokáže zobudiť magickú silu noža. Tá spôsobí, že po osadení do rukoväte so vzácneho dreva začne takýto nôž nadprirodzene prahnúť po čerstvej krvi. Smäd noža, potom neustále udržuje človeka - bojovníka v strehu a v spôsobilosti vrhúť sa bez strachu do každého boja o prežitie. Bojovať o svoj život, hoci aj naplneného mizériou a trápením, totiž stojí za to pre tých pár najkrajších aj keď vždy pominuteľných okamihov krátkeho ľudského bytia. Smädný nôž musí človek - bojovník aspoň raz do dňa zmočiť v krvi svojho nepriateľa alebo aspoň v krvi ukoristeného zvieraťa. Ak ma bojovník taký deň, že sa mu to nepodarí, musí napojiť svoj Smädný nôž vlastnou krvou a to zarezaním si do vlastnej dlane ruky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Nepál 2008: Jeden z ďaľších "nepálskych bojovníkov". Podomový predavač každodenne nesúci na svojich pleciach ťažké vrece curry - korenia, ktoré prináša z hôr.

Keď džin skončil rozprávanie, ešte raz nedbalo cinkol do čepele, potom hodil nôž späť do batohu a sucho skonštatoval:"Podvozok z Toyoty!". Ukázal na ďaľší môj nôž a povedal: "Podvozok z Tata a rúčka z motyky!" Džin dobre vedel, že som presne pochopil to, čo sa mi snažil naznačiť a v zápätí zmizol tak náhle, ako sa aj objavil. Uvedomil som si, že mám pred sebou iba kopu nalešteného železa z vrakov áut remeselne výborne spracovaného do podoby Kukri, ale ani jeden nôž nebol ten pravý, po ktorom som tak túžil.

Obrázok blogu

Nepál 2008: V Nepále ma zaujal takmer každý ťažko pracujúci človek. Aj napriek drine, ktorá sprevádza ich každodenný život dokázali byť prívetiví, priateľskí a vnútorne krásni.

V izbe hostela som sa sklamaný zriekol svojích nožov, s ktorými som tak pyšne vykračoval po nepálskej krajine. Uložil som si ich hlboko na dno cestovného kufra s uspokojúcou myšlienkou, že aspoň nemusím viac hľadať suveníry z Nepálu pre svojích známych, lebo som ich už vlastne získal. Predavačov Kukri nožov som od toho dňa ignoroval. Keď sme sa po niekoľkých dňoch nasýtili turistických atrakcií v okolí Káthmandu, nastal čas oboznámiť sa aj so životom ľudí žijúcich mimo turistických zón a lákadiel.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nepál 2008: V boji o prežitie sa musia zúčastňovať všetci členovia rodiny. Tvrdá manuálna práca akoby ani nemala negatívny vplyv na krásu a eleganciu nepálskych žien.

Počas zvyšných dní v Nepále sme prešli mnohé dedinky a zákutia od Káthmandu až po hlboké doliny pohoria Annapurna. Videli sme bizardné kaňony s valiacou sa divokou vodou z topiacich sa ľadovcov. Mocných mladých chlapov, ich otcov, ale aj ich ženy ako sa brodili v tej ľadovej vode, aby mohli vyťahovať ťažké balvany, ktoré za malý peniaz predávali na stavbu domov. Ženy v závojoch podávali šľachovitým mužom ťažké kladivá, keď bolo treba balvan uvoľniť alebo rozbiť na menšie kusy.

Obrázok blogu

Nepál 2008: Himalájske ľadovcové rieky tvoria mohutné nánosy krásnych balvanov a kvalitného piesku. Pre mnohé rodiny je ťažba tohoto stavebného materiálu jediným zdrojom skromnej obživy. Starec na obrázku vyťahuje balvany z nánosov. S preosievaním piesku mu pomáhala žena a vnuk.

Prešli sme aj náhorné plošiny, kde driemkajúci pastieri strážili svoje skromné stáda a ženy sušili prádlo na lúkach. Unavení sme došli až k pohrebiskám pri posvätnej rieke, kde ľudia čakali na svoju smrť alebo odprevádzali toho, kto sa jej už konečne dočkal. Potom sme tu z nejakého pre nás ešte stále neznámeho dôvodu našli prašnú cestičku, ktorá nás opäť priviedla späť pred zdobenú bránu mesta Bhaktapur. Tentokrát nás to však neťahalo do vnútra mesta, ale sme pokračovali jeho perifériou, ktorá bola plná štípľaveho dymu a lietajúceho popola vznášajúceho sa nad strechy poschodových ufúľaných hlinených domov.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nepál 2008: Hrnčiari z okolia mesta Bhaktapur. Odsúdení na večný život v dyme a prachu z popola, ktorý sa vznáša nad úzkymi uličkami labyrintu z tehál, v ktorom žijú, tvoria a pracujú.

Po chvíli sme sa ocitli v štvrti chudobných hrnčiarov, ktorí boli neskutočne milí, prívetiví a pracovití. Priamo na uliciach, pod oknami svojích domov vypaľovali hlinené džbány, vázy a hrnce v dymiacich kopách tlejúceho popola. Bolo to obdivuhodné divadlo odohrávajúce sa v labyrinte úzkych uličiek a priechodov, cez ktoré sme kráčali do stratena, bez nádeje nájsť cestu von. Odrazu som sa zohol do malého priechodu, kde usmievavý hrnčiar s kvetinou za uchom akurát dokončieval svoje hrnčiarske dielko, a vtedy som náhle uvidel maličké špinavé trhovisko. Bol tam iba jeden vetchý starec stojaci pri rozbitom stole, predávajúci šnúrky, drôty a takmer už nikde nepoužiteľné haraburdy. Trhovisko bolo úplne prázdne.

Náhle ma opantal magický pocit a ja som už cítil, že kruh sa ide uzavrieť. Zavolal som Mirku, aby ma nasledovala. Už z diaľky som videl, že ten starec má na stole položené drevené púzdro celé prevŕtane červotočom a obalené vysušenou vyšúchanou kožou. Z púzdra vyčnieval skutočný Smädný nôž, po ktorom som tak veľmi túžil. Keď som uchopil opotrebovanú drevenú rúčku noža, jeho nezvyčajne jemné ostrie lemujúce starodávnu hrdzavú čepeľ sa mi pomaly, samé od seba zarezalo vyprahnuté mnohými rokmi smädu do mojej dlane... Bol to ten môj najkrajší deň v Nepále.

Obrázok blogu

Nepál 2008: Môj vzácny, mystický Kukri nôž mi bude navždy pripomínať divotvornú silu, s akou Nepálčania dokážu bojovať o svoje prežitie. Kukri nôž je naozajstným a nefalšovaným symbolom poctivého postoja k vlastnému životu, ktorý by každý z nás mal dokázať zaujať. (Foto: Mirka)

Viac fotografií z Nepálu si môžete pozrieť na mojej stránke photos-of-people.com


Palo Lajčiak

Palo Lajčiak

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Aj keď zvyčajne pracujem ako geológ, baví ma dokumentárna fotografia. Všímam si obdivuhodné spôsoby, akými človek dokáže žiť svoj vlastný život a niektoré z nich sa snažím navždy uchovať v podobe fotografického obrazu a publikujem na svojej stránke:lonelygallery.com Zoznam autorových rubrík:  DokumentCestopisFikciaÚvahaZaujímavosti

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu